Báseň: Ave Eva, Ján Kostra

Blíži sa február, mesiac lásky. Kedysi básnici vyjadrovali lásku vo svojich skladbách. Ján Kostra patril medzi najväčších lyrikov slovenskej poézie a bol známy najmä svojou milostnou poéziou. Poézia Jána Kostru sa vyznačuje kultivovaným výrazom a aj originálnou lyrickou filozofiou. K vrcholom jeho tvorby patrí aj básnická skladba Ave Eva, ktorá je chválospevom na ženu. Žena ako symbol večnosti, ktorá je nositeľkou života, základom všetkého, je zbožná ale i zvodná. My vám túto romantickú báseň prinášame. Je vhodná nielen na recitačné súťaže ale tiež na romantické a pokojné podvečery.

Ave Eva

Nad obraz sklonený šepkám si Ave Eva
Pod srdcom krylas‘ ho hriešnika ktorý spieva
A ktorý kajúcne vyberá slová chvál
Ste ako piliere nádherných katedrál
Ste ako liany prší z vás kvet i semä
K hriechu i k modlitbe kľaká k vám mužské plemä
Žiadosťou šialené rúti sa do bahna
A trepotavým snom vylieta na rahná

Váš meč je dvojsečný a nemôžete za to
Že padol samovrah že vzniká báseň táto
Že niekto odchádza a píše trpký list
Že iný vracia sa že iný túži prísť
Že krásny vynález ste v ume rozožali
Že slepý muzikant stúpa k vám schodmi škály
No milosť nenájde a bude strašne sám
Že dohorieva knôt a stúpa temno z jám

Nie krása prísna je a neľútostná krutá
Vy o tom neviete a vaša blúzka vzdutá
Na deväť gombičiek sa prosto zapína
Tak krása klenie sa vražedne nevinná
A cesta zostáva životu nebezpečná
Ono sa povie Ach prepáčte krásna slečna
Lež víchor bičuje plamene predstavy
A požiar žiada si vždy novej potravy

A zasa prosté je objať ju kolo drieku
A cítiť pod rukou cez látku blúzky mäkkú
To telo dočasné a pulzujúcu krv
Jedno ste v súcite tak ako najsamprv
Jedno ste dovedna. A čo je jej je tvoje
Rovnako prežíva smútky a nepokoje
Rovnako stavia tvár v ústrety teplých slov
A prosto načúva s oddanou vďačnosťou

Chlap i keď splesnivie ako kôl v starom plote
Má ešte vždycky má má podiel na živote
Zjazvený krásny je zjazvený mocný je
Smrť naňho počká si kým pohár dopije
A stojí do konca starý peň okmásaný
Jak trofej skvejú sa po boji jeho rany
No žena pane môj stráca sa ako sneh
Ak raz len zblúdila v riečisku márnych nieh

Však za to nemôže nie nemôže byť iná
Je to jej zásluha ale nie nie jej vina
Je prúdom života čo ženie kolesá
Je víchrom zdiveným do plachiet oprie sa
Zaháša svetielka požiare rozduchuje
Pekne ťa oplače kľačiaca v tíši tuje
Lež cez flór závoja blyští sa pohľad jej
Žena tá krehučká je smrti nepriateľ

Ach aký krásny je človiečik v lone matky
Uzlíček náreku a nad ním úsmev sladký
Ach ja ťa rozviažem ako puk ružový
Ty moje tajomstvo zverím ťa mužovi
Ktorý sa s úžasom na toto všetko díva
Nie žena nie je sneh je páľa náruživá
Hej žena vlna je a kolá poháňa
Na mlyne poznania na mlyne poznania

Ja k slzám dojatý vyznávam Ave Eva
Pod srdcom krylas‘ ho hriešnika ktorý spieva
A ktorý kajúcne vyberá slová chvál
Ej veľa dala si a veľa som ti vzal
A predsa myslíš si: Krásne to bolo synku
A hľadíš cez závoj na čerstvú konvalinku
Čo vtedy pripäli na svadobný tvoj šat
Ej život krásny je no prudký máva spád

Muž ten vás dostihne Ó korisť v jeho rukách
Hladká a teplučká na zarosených lúkach
Bujará v odpore pokorne stíchnutá
Tetiva spustená tetiva napnutá
Muž ten vás dostihne no trofej nemá ceny
Je smútkom značená nad pokorením ženy
Je tôňou zaviata lebo už zhasol jas
Básnik chce obraz dať čo večne kvitne v nás

Ach život prekrásny Jak spievajúce splavy
Náručia loná žien keď padáš od únavy
Utíšia zúfalstvá po boji prehranom
Česť sláva víťazom láskavosť vývratom
Tak plynú od vekov po tomto starom glóbe
Prameňom vytrysknú na spráchnivenom hrobe
Sú vodou života pre všetky korienky
Pre divú džungľu snov pre stavbu myšlienky

Tak majstri z odstupu chytali krásu vašu
V extáze záchrany chopiac vás kolo pásu
Tou silou odvahy zúfalstva súcitu
Keď náhle hleslo im že všetko zhorí tu
Ružové pupence pyšný prs koža skvelá
Obliny vo svetle hodvábne tône tela
Zázračná forma tá čo zažal požiarom
Pre muža. Tvorca sám – v chaose beztvarom

Ó padaj rosa snov. Zahynie človek v púšti
Oáza v hurhaji. Utišujúce prsty
Prejdite po čele a tôňou očných jám
Prekazte zámery vráskam a osídlam
Bo kde sa dotknete zotriete ortieľ prísny
Uniká pred vami duch temnôt ktorý trýzni
Za vami za vami prichádza večný jas
Života prostého sedembolestných krás

Zdroj: AMOS video, ukážka z filmu, recituje pán František Kovár

Páčil sa vám náš článok? Prečítajte si tiež aj Zakázaná láska

No Comments Yet

Leave a Reply

Your email address will not be published.