Za betónové duny

Vdýchol ma naraz do seba
Ako vôňu asfaltu po daždi
Tkvie vo mne zvláštna potreba
Vysvetliť si to dlhé navždy

Svet za mnou rúti sa, uteká
Blúdi medzi stromami
Ja čakám. Pomaly preteká
Sa čas za zavretými dverami

V slzách mojich očí utopil si loď
Sedačka vychladla pod ilúziou nelásky
Čakala som zázrak. Ty: „maličká choď!“
Nebozkal. Nepohladil. Pustil vlásky

V minulosť dávno zabudnutý
Smeje sa zaľúbeným, biednym
Raz aj tak bude ti ukradnutý
Bozk. Dotyk. Kvetiny, čo zvädli

Odišiel, keď bolo nám skvelo
Vymenil nedeľu za pondelkové ráno
Čo ničilo ho? Zhorelo. Prebolelo
Skôr než zaznelo nie či áno

Slová kúpem v modrej tuhe
Srdce skladám do krabice od topánok
Verím, že nájdem odpoveď v dúhe
Len akosi neprší. Ani nebude. Tento rok

„Nechcela som, ty si to prestavil
Rozladil ma ako kovové struny
Odišiel si. Neotočil sa. Nezastavil
Zmizol v lúčoch za betónové duny“

Páčila sa vám báseň Za betónové duny? Prečítajte si tiež Zakázaná láska

– Nina Besim

No Comments Yet

Leave a Reply

Your email address will not be published.